O mne

 Vítam ťa na mojej web stránke.

 Keďže si klikol alebo klikla na kolónku O mne, tak ťa pravdepodobne zaujíma môj príbeh, kto som, čo stálo za mojou prácou a ako som sa dostala k tvorbe produktov pre budúce nevesty a ženíchov, ale aj to, prečo to robím.
 Pokúsim sa byť čo najviac stručná, no nie vždy mi to ide (moja rodina a blízki priatelia by vedeli rozprávať).

 Moje meno je Silvia Húšťavová.
 Som výtvarníčka, grafička a handmade tvorkyňa.

 Umenie je súčasťou môjho života skoro od obdobia, čo som sa narodila. Venujem sa mu, odkedy som dokázala udržať ceruzky v rukách.
 Tento svet chcem skrášľovať mojou tvorbou a pomáhať vám pretvárať vaše predstavy do reality. Práve toto bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla naplno živiť tým, čo ma baví a čo beriem ako moje životné poslanie.

 Chcem ponúkať mojim klientom to najlepšie zo seba. Prešla som procesom objavovania, skúšania a hľadania samej seba až kým som zistila, akým smerom sa chcem uberať.
 Myslím, že svojím spôsobom ten proces stále trvá, pretože ako človek nechcem stagnovať. Práve naopak. Mám potrebu sa učiť, zlepšovať a zdokonaľovať.
 Počas svojho štúdia, ale aj neskôr, keď som umeleckú tvorbu mala ako hobby som zistila, že okrem maľovania a kreslenia ma to ťahá aj ku grafickému dizajnu. Bavilo ma dávať podobu ľudských myšlienok na papier (v tom období som navrhovala plagáty, vizitky, letáky, logá,...).

 Je skvelé sledovať, aké predstavy majú moji klienti. Dáva mi to novú inšpiráciu a ďalší rozhľad, pretože každý sme iný.

 A jasné, že nesmiem vynechať svadby a moju ponuku pre budúce nevesty, pretože práve touto cestou chcem smerovať. Väčšina mojej ponuky je určená práve budúcim novomanželom. Tu platí to isté. Vy máte predstavu a ja ju realizujem. Tu vidím tú nápaditosť ľudí. Vy ste pre mňa tou inšpiráciou a spúšťačom nápadov.

 Ako som už spomínala, k umeniu ma to ťahalo už od malého dieťaťa. Svoj prvý obrázok som nakreslila, keď som mala dva roky.

 • Krátky progres mojej tvorby si dokonca môžeš pozrieť na videu >>> TU

 Iné dievčatá sa v mojom veku hrali s bábikami, ja som si stokrát radšej kreslila.

 Aj na základnej škole bolo vidieť na výtvarnej výchove medzi mnou a inými deťmi rozdiely, preto ma mama na návrh jednej učiteľky v mojich 13-ich rokoch zapísala na Základnú umeleckú školu v Kysuckom Novom Meste na jeden z ich výtvarných odborov. Tam som sa pevne rozhodla, že chcem, aby šiel môj život umeleckým smerom.
 Pôvodný plán bol študovať farmáciu. No tým, že som sa viac začala oboznamovať s možnosťami štúdia umenia som napokon svoje rozhodnutie zmenila. Veľkú rolu hralo aj to, ako som sa medzi umelcami cítila byť sama sebou. Bol to taký pocit ako keď niekam prídete a viete, že tam patríte. Stalo sa vám to už niekedy?

 Toto rozhodnutie som urobila aj napriek úvahám môjho okolia (s ktorými sa občas stretávam aj teraz) typu:

• ,,Čo budeš mať z takej školy?“
• ,,Bude ťa to vôbec baviť?“
• ,,Z umenia nevyžiješ.“

 Ja som si však šla za svojím a aj navzdor čiastočnému odhováraniu som si podala prihlášku na Súkromnú strednú umeleckú školu v Žiline, ktorá sa už teraz volá Súkromná škola umeleckého priemyslu.

 Ľudia, nenechajte sa odradiť! Ak vás v živote niečo napĺňa, tak si choďte za tým. Nestrácajte čas, či už v práci, ktorá vás nebaví, alebo v škole, ktorá vám nič nedáva, alebo pri ľuďoch, ktorí vás ťahajú dolu.

 Ale vráťme sa späť k môjmu príbehu. Lebo aj ja som si prešla v živote etapami, kedy som sa hľadala, robila to, čo ma nenapĺňa. A myslím, že práve vďaka tomu som dostala od života pomyselnú facku a začala so sebou niečo robiť.

 Mala som predstavu o vysnívanej strednej škole. Lenže pred prijatím som musela urobiť talentové skúšky.

 No a tu som narazila na prvú prekážku.
 Neprijali ma.
 Ale nevzdala som to a vďaka tomu, že som poslala na školu odvolanie ma nakoniec prijali a tak som tam prežila krásne štyri roky s ľuďmi, čo mi boli podobní a milovali umenie rovnako ako ja. S tými, čo boli najbližšie môjmu ♥ sa stretávam doteraz.
 Cítila som sa tam úžasne a toto rozhodnutie neľutujem, aj keď po skončení školy sa môj život neuberal hneď tým umeleckým smerom.

 Bolo to také zvláštne obdobie plné demotivácie. Nemohla som si finančne dovoliť študovať na škole, na ktorej som chcela študovať, neverila som si a vôbec som netušila, čo budem robiť ďalej. Ďalší nával frustrácie prišiel, keď som si rozposielala životopisy do reklamných agentúr. Nikde ma neprijali. A to sa aj nejako podpísalo na smerovaní môjho života. Lebo to už raz tak býva. Čo vyžaruješ, to priťahuješ. Preto ak si aj prechádzate zlým obdobím, nedovoľte, aby vám tá frustrácia zo života prerástla cez hlavu. Všetko je iba dočasné.

 Na nejakú dobu som umenie nechala úplne tak. Nedokázala som sa prinútiť namaľovať ani čiarku.
 Nevedela som v sebe prebudiť svojho umeleckého ducha, dokým sa neprebudil on sám.
 Stalo sa to v jednu noc, kedy som už bola zamestnaná pre jednu firmu, ktorá robila dodávateľa známej automobilke na Slovensku. Ležala som v posteli a nemohla som zaspať, premýšľala som nad životom, potom nad umením, keď odrazu prišla chuť tvoriť. Bolo to také silné, že som musela vstať z postele.
  Niekoľko hodín som v jednom kuse maľovala, kým som dielo nedokončila.

 A tak to celé znovu začalo. Tvorila som najskôr iba pre seba. Kamarátka ma potom presviedčala (pridali sa k nej aj ďalší ľudia), aby som si aspoň založila svoju Facebookovú stránku a hodila tam svoje práce, že možno sa to nejakým ľuďom zapáči.

 • Moju stránku na Facebooku si môžeš pozrieť >>> TU

 Jasné, že som to hneď neurobila. Na to si musí človek veriť a musí veriť, že to, čo robí je ozaj dobré. No neskôr som nabrala odvahu, Facebookovú stránku si založila a pridávala tam fotky mojich prác.
 Nevenovala som sa tomu denno-denne, ale mala som to ako hobby.
 Oslovila ma aj moja známa, ktorá si v tej dobe rozbiehala svoju reklamnú agentúru. Dohodla som sa s ňou, že keď bude mať veľa práce, tak jej pomôžem popri mojej práci na plný úväzok s navrhovaním plagátov, bannerov,...
 A tak som objavila čaro grafiky. Neskôr ma zas oslovila ďalšia známa, ktorá chcela vytvoriť a namaľovať dizajn na drevené šípky. Tie mali byť dekoráciou na svadbu. Vtedy som práve objavila handmade portál sashe.sk, tak som tam zavesila fotky tých šípiek s tým, že možno sa tam niekomu zapáčia. A oni sa naozaj ľuďom páčili a začali sa pomaly predávať. 

 • Drevené šípky s nápisom si môžeš zakúpiť priamo >>> TU

 • Úplne prvý dizajn šípiek je na odkaze >>> TU

 Tým, že som bola na soc. sieťach ma začali oslovovať ďalší ľudia. Najskôr to vôbec nebolo často. Iba sa to pomaly nabaľovalo. A tak som ponúkala svoju tvorbu aj ostatným v čoraz väčšom rozsahu.

 Umenie som už potom neopustila. Skôr by som povedala, že sa u mňa všetko začalo viac a viac rozbiehať. Nebolo to zo dňa na deň, všetko šlo postupne a dostalo sa to ku mne v tom správnom čase.
 V roku 2021 som už bola popri práci dosť zaneprázdnená. Na mojom e-shope na handmade portáli na sashe.sk sa začali viac predávať moje šípky a celkovo vďaka častejšiemu používaniu sociálnych sietí sa o mne ľudia viac dozvedali.

 Bavilo ma čoraz viac tvoriť a zároveň moje (teraz už bývalé) zamestnanie ma bavilo čoraz menej.
 Vyskúšala som si tam pracovať na všetkých pozíciách a vedela som dokonca viesť malý kolektív ľudí, no chýbalo mi tam posúvanie sa vpred. Nebola tam možnosť ďalej rásť. To, čo som dosiahla bolo maximum. A to bolo pre človeka akým som ja zničujúce.

 Spúšťač toho, že ma baví tvoriť veci na svadby prišiel vtedy, keď som vytvorila svoje prvé svadobné oznámenie pre najlepšiu kamarátku, ktoré odo mňa mala ako svadobný dar. Mohla som tam zapojiť svoje skúsenosti vo výtvarnom umení a v grafickom dizajne. Tu som aj nejako objavila čaro fotografie. Chcela som jej svadobné oznámenie čo najlepšie nafotiť. Ten proces ma veľmi bavil. Svoje zručnosti či už v grafickom dizajne, výtvarnom umení, handmade alebo fotografii využívam pri mojej tvorbe aj doteraz, aby som mohla pre vás vytvárať jedinečné kúsky.

 Ako som spomínala, tvorila som popri práci. Do rany mi prišli isté zmeny vo firme. Mohla som tam ostať ďalej, no ja som to brala ako príležitosť rozbehnúť niečo svoje, podľa seba a bez toho, aby ma niekto dirigoval a riadil môj čas. A preto som sa rozhodla prestať pracovať ako zamestnanec a začala som sa živiť tým, čo ma baví. Tu môžem napredovať, ísť si za svojim a mať každý deň iný.

 V roku 2022 som sa aj napriek ťažkej ekonomickej situácii, korona vírusu, vysokej inflácií, vojne na Ukrajine a celkovo nepriaznivým podmienkam rozhodla ísť do toho a podnikať v mojej tvorbe. Kedy, keď nie teraz, keď to tak cítim. Viem, že to bude ťažké, ale práve tieto ťažké obdobia nás formujú. A ako sa hovorí ,,Po každej búrke vyjde slnko.".

 Takto by som opísala môj umelecký život v skratke. O každej jeho kapitole by som sa vedela rozpísať omnoho viac, no zámerom tohto článku bolo, aby ste ma aspoň čiastočne spoznali a zistili, čo stalo za tým, kým som sa dostala k tomu, čo chcem naozaj robiť. 

 

 S pozdravom